Klamať sa nemá

Autor: Mária Balušinská | 30.1.2014 o 18:07 | (upravené 30.1.2014 o 18:49) Karma článku: 7,48 | Prečítané:  652x

Viete koľkokrát som sa napočúvala túto vetu ako dieťa? Nie preto, že by som klamala, ale ako prevenciu. Moji rodičia z hĺbky duše nemali radi (a dodnes nemajú), keď som sa pokúsila "malým poupravením" pravdy nakloniť misku váh na svoju stranu. Dostali to do mňa. Ani ja nemám rada lož. V akejkoľvek podobe. Aj keď - bez viny nie som.

Neznášam patologických klamárov. Obyčajne táto skupina obsahuje politikov, prachsprostých využívačných ľudí a neverníkov. Jednotne povedané tých, čo dokážu vedome ťažiť zo situácie druhých a priživovať sa na ich dôvere. Niekedy slepej, mnohokrát hranej.

Myslím si, že často vieme, že sme klamaní. Cítime to. Z novín, z objatia, zo slov, z pohľadov... len niekde vnútri dúfame, že toto, toto by už predsa ten druhý neurobil, nevymyslel... A tak sa naďalej nechávame vťahovať do ďalších a ďalších lží a vieme, že pravda raz vyjde najavo... ona totiž vyjde najavo vždy.

Niekto by mohol namietať, že existuje milosrdná lož. Áno, určite sú momenty v našom živote a hlavne ľudia, ktorí by pravdu ako holý fakt v danom okamihu nezniesli. Je lepšie dávkovať pravdu po kvapkách...

Možno sem patria správy o zlom zdravotnom stave. Neviem, ja by som chcela vedieť pravdu. Nech sa viem zariadiť. Nech sama rozhodnem, čo ďalej.

Alebo situácie, kedy nechceme niekoho citovo raniť... Opäť ale tvrdím: niet nad pravdu. Tá znamená z akejkoľvek situácie odísť s čistým štítom a charakterom. Zbytočne sa netrápiť a nehľadať nezmyselné príčiny správania sa toho druhého.

Potom sú tie lži, kedy ich robíme cielene za účelom niekoho prekvapiť. Pamätám sa na situáciu, keď môj známy staval na weekendovej chalupe pre manželku saunu ako dar k jej okrúhlemu jubileu. Samozrejme, že si všimla, že sa fláka, že nie je doma toľko ako predtým. Že bočí očami, keď sa ho spýtala, kde bol.... Samozrejme, že ho už aj upodozrievala, že má druhú.... bolo mi jej tak ľúto, a nemohla som jej povedať pravdu. Radšej som mlčala, takže aj mňa sa opýtala: „Ty niečo vieš, že?“ Ale ten moment prekvapenia... Tie slzy dojatia... Viem si predstaviť, že jej radosť bola dvojnásobná. Lebo spoznala pravdu.

Všetci by sme si mali užiť svoju radosť z pravdy. Nech bolí akokoľvek. Nech trhá srdce, či ho vynáša do výšin. Nech nás núti rozmýšľať ale neponíži.

Lebo lož je ponížením. Pre toho, kto ju vraví aj pre toho, kto ju niekedy vedome prijíma.

Ale ako donútiť ľudí, aby hovorili pravdu? Nie som naivná, to sa nestane, ja viem. Len chválim ľudí, ktorí svoj život dokážu žiť čestne a v pravde.

 

 

Hoď kameňom, kto ešte neklamal. Ani ja by som sa pre ten kameň nemohla zohnúť. Bohužiaľ.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?