Chvála zamatovej

Autor: Mária Balušinská | 22.1.2014 o 16:25 | (upravené 22.1.2014 o 18:08) Karma článku: 10,67 | Prečítané:  629x

Naozaj mi zviera srdce, keď vidím zábery z Kyjeva. Krajina, s ktorou zdieľame východnú hranicu rozohráva ťažkú partiu. Reálne krvavé boje s prvými obeťami neschopnosti vlády hľadať kompromis. Neprináleží mi súdiť kto, prečo, či bolo treba až sem zájsť... A to ani nie je účelom tohto blogu. Neprináleží mi súdiť kto, prečo, či bolo treba až sem zájsť... Rozumný človek vie odpovede na otázky, čo je spravodlivosť a kde je hranica medzi diktatúrou a slobodou. NIelen tou v rámci Ukrajiny, ale aj v rámci EU...  

Koniec koncov, sami sme to nedávno zažili. Dvadsať štyri rokov nie je tak dávno. Pamätám si na chvíle, kedy sme so zatajeným dychom pozerali veľké dianie v Prahe a v Bratislave a snažili sa ako študenti strednej školy nasať atmosféru mítingov a preniesť z nej niečo aj do našich lokalít. V pokoji a mieri. Za zvuku štrngotu kľúčov a svetielok od zapaľovačov.

Som hrdá na to, že sme to zvládli takto. Že sme tu nemali dnešný Kyjev. Že som sa nemusela báť ísť na ulicu a moji rodičia sa nemuseli báť o mňa. Že sme zvládli veľkú vec bez strát na životoch.

Skoncovať s diktatúrou jednej strany sme dokázali ukážkovým spôsobom. Názov zamatová revolúcia je na mieste. Dvadsaťštyri rokov naozaj nie je tak dávno. Nemali by sme preto zabúdať, prečo sme vtedy vyšli do ulíc. Ako sme opovrhovali tými, ktorí disponovali preukazom príslušníka vtedy vládnucej strany.

Ale 24 rokov je asi aj dosť veľa na to, aby sme zabudli. A zrazu tak ľahko odpustili. Ináč by sme nedovolili, aby tí, ktorí vtedy z presvedčenia alebo zištných dôvodov do strany vstúpili, aby tí istí ľudia teraz mohli dostať príležitosť reprezentovať náš štát na medzinárodnej platforme len a len preto, že si ich dobrovoľne zvolíme za prezidenta...

V ostatnom čase som sa stretla s viacerými ľuďmi, s ktorými som sa od strednej či vysokej školy nevidela. Príjemné stretnutia. Príjemné zistenia, že v skúsenejšej telesnej schránke sa ukrývajú stále rovnaké charaktery. Že to, prečo som mala tých ľudí rada vtedy je stále tam.

Ľudia sa nemenia. Nie tak radikálne. A rozhodne nie k lepšiemu. Z presvedčeného komunistu k silne veriacemu katolíkovi totiž nie je len malý krôčik. Skúsme sa zamyslieť, komu dáme svoj hlas, aby raz naše rozhodnutie nemusel niekto v tejto krásnej a mierumilovnej krajine meniť rovnakým spôsobom ako u našich susedov. Bol by to výsmech zamatovej....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?